AFGANISTAN
Sovietska intervencia & Americká Trvalá sloboda
Prečo Afganistan? Písal sa rok 1975 keď Sovietske vojská vstúpili do Afganistanu. Dodnes to je označované ako " ozbrojená intervencia " Sovietskeho zväzu v Afganistane na pomoc komunistickej Ľudovo demokratickej strane Afganistanu v boji proti mudžáhidom. Vojna prebiehala od 25. decembra 1979 do 15. februára 1989, kedy sa sovietske vojská po neúspechoch v boji proti mudžáhidom stiahli z krajiny. Na oboch stranách došlo k obrovským stratám na životoch. Na jednej strane teda bojoval Sovietsky zväz a Afganská ľudovodemokratická republika a na druhej mudžahedídi s masívnou podporou USA, Pakistanu, Saudskej Arábie, Veľkej Británie. Okrem potravín, dopravných prostriedkov poskytovali spojenci mudžahedínom aj zbrane. CIA sa tiež podieľala na školení mudžahedínov v partizánskom spôsobe boja v Pakistane. V neskoršej fáze vojny dodala CIA partizánom aj výkonné protilietadlové raketové komplety zem-vzduch FIM-92 Stinger, ktoré do značnej miery znížili sovietsku výhodu v leteckej prevahe a prispeli k vysokým stratám vrtuľníkov a dopravných lietadiel. Odhaduje sa, že CIA spolu so Saudskou Arábiou poskytla prostredníctvom Pakistanu mudžahedínom zbrane a vojenský materiál v celkovej hodnote 40 miliárd dolárov. Vyzbrojili pri tom vyše 100-tisíc mudžahedínov a zahraničných bojovníkov, medzi ktorými bol i Usáma bin Ládin. Američania podporovali i výzvy na džihád a radikalizáciu moslimov. Výsledkom bolo naverbovanie ďalších tisícov bojovníkov z 32 krajín.
7. októbra 2011 začala americká vojenská operácia Trvalá sloboda a bola spustená Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom. Tu už ale nejde o „ozbrojenú intervenciu „ tu predsa ide o trvalú slobodu.
Tak nejako nechápem. Nebojuje náhodou USA, Spojené kráľovstvo a spol. práve proti „ mudžahedínom, džihádu a radikalnym moslimom?„ Práve proti tým, ktorým od roku 1979 do roku 1989 dodávali zbrane, riadili ich výcvik a pod. Dokonca USA s masívnou podporou Pakistanu, Saudskej Arábie, Veľkej Británie vychovali Usámu bin Ládina?
Keď americký prezident Trump uvažuje o stiahnutí amerických vojakov z Afganistanu okamžite sa zdvihla vlna proti Trumpovi. Americký minister obrany Jim Mattis v reakcii na možné stiahnutie vojsk z Afganistanu oznámil, že odstupuje z funkcie. Garrett Marquis, hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť vyhlásil, že Biely dom nebude komentovať "budúci strategický vývoj". Diplomatické snahy o ukončenie 17 rokov trvajúcej afganskej vojny sa v poslednom čase zintenzívnili, aj keď Taliban dosiaľ odmieta priame rokovania s vládou v Kábule, ktorú považuje za nelegitímnu.
Za hlavnú prekážku v mierovom úsilí označuje Taliban prítomnosť zahraničných síl v Afganistane.